Krypty s pozostatkami Pálfiovcov a františkánskych mníchov
sa nachádzajú pod kláštorom Nanebovzatia Panny Márie.
Do krýpt sa vchádza cez kaplnku svätej Anny (vchod z parku pred kostolom).

 

Vstupné je 10sk (0,33€) na osobu.

 

Krypty sú otvorené iba na zavolanie: 034/ 772 21 55 alebo 034/ 772 21 10

 

 

Ak Vám neprekáža chladivý dych záhrobia a tichá spoločnosť asi dvoch stoviek mŕtvych, ktorí našli odpočinok pod malackým kláštorom Nanebovzatia Panny Márie, môžeme Vám len odporúčať návštevu krýpt s pozostatkami niekoľkých z posledných Pálfiovcov v kaplnke svätej Anny, pristavanej k pôvodnému kostolu asi pred 100 rokmi, a ojedinelého chráneného pohrebiska len pre vyvolených.

Pôvodné podzemie je rovnako staré ako sám kostol (asi 350 rokov) a dali ho postaviť františkáni pre mŕtvych členov svojho rádu. Studené múry hrubé takmer štyri metre chránia pokoj mnohých františkánskych mníchov, ale aj významných mešťanov, ktorých prastarý kult neporušenosti tela viedol k tomu, že ešte počas života mysleli na to, aby si po smrti mohli dovoliť tento luxus za takmer neskutočných 12 zlatých. Neboli teda pochovaní do zeme, ale ich rakvy boli uložené práve tu – v studenom a vlhkom kláštornom podzemí. Za sumu, ktorá by v tých časoch stačila na kúpu dvoch koní, si chceli si zabezpečiť pokoj! Skutočnosť však aj v tomto prípade ukázala, že za peniaze sa všetko kúpiť nedá!

V časoch komunizmu sa o kryptách a telách významných šľachticov uložených pod kostolom len šepkalo, akoby išlo o čosi neželané, ba možno ani nie skutočné. Priestory krýpt chátrali a spolu s nimi aj mnohé tam uložené cenné predmety, relikvie, zlatom a striebrom vyšívané kňazské rúcha. V roku 1992 tam však našli nerušený brloh pre svoje seansy miestni satanisti. Niekoľko týždňov nepozorovane po nociach vchádzali cez masívne vchodové dvere nasmerované do mestského parku. Tie sa totiž nedali poriadne napevno uzavrieť. Aj preto je dnes tento vchod nefunkčný a zvnútra doslova zatarasený. Vandali napáchali trestuhodné činy pri rušení pokoja mŕtvych a pri jednom zo svojich stretnutí v kryptách, kde hľadali netušené poklady, sa od horiaceho svietnika chytili kňazské rúcha a iné textílie, až začal horieť kostol. To ich prezradilo a vzápätí prišlo k šokujúcim odhaleniam. Vykrádači nielenže chceli rabovať, ale aj nezmyselne ničiť. Mŕtvym pobrali šperky, hlavy (tie sa neskôr našli), oblečenie a mnoho cenných predmetov. Asi 30 tiel františkánov vykopali v domnienke, že nájdu ďalšie cennosti. Porozhadzované kosti neskôr putovali na analýzu DNA, ktorá potvrdila počet vykopaných tiel. Rovnako hlavy posledných Pálfiovcov sa vrátili na pôvodné miesto. Mnohé z toho, čo sme si bezpochyby mali oveľa starostlivejšie opatrovať, však zhorelo, alebo nenávratne zmizlo.
Paradoxne až tieto strašné výčiny niekoľkých mladíkov opäť vrhli svetlo na zaprášenú históriu, ktorá prítomnosťou mŕtvych a ich odkazu, leží len na krok od bežného života tretieho tisícročia.

Krypty sa začali rekonštruovať v roku 2002 a dnes slúžia ako výstavná expozícia, ktorá okrem iného dokumentuje aj ojedinelý úmysel a len čiastočne dokončený projekt malackých Pálfiovcov. Ich rod bol veľmi rozvetvetvený a svoje panstvá mali po celom Slovensku, ale i v zahraničí. Boli však súdržní a tak sa rozhodli všetkých zosnulých členov svojho rodu pochovať na jedinom mieste. Žreb padol na Malacky – panstvo, ktoré sa im podarilo rekatolizovať. Vo svojej pôvodnej modlitebni s oltárom v Kaplnke sv. Anny, ktorú mali prenajatú na súkromné omše, dali do stien vyhĺbiť otvory na rakvy. Tie sú zvonku zakryté mramorom so zlatými nápismi mien a dátumu smrti pochovaných. Viaceré však zostali nezaplnené. Poslední malackí Pálfiovci totiž vyhynuli bez potomkov a v projekte nemal kto pokračovať. Uskutočnil sa asi len do polovice. Ostatní členovia rodu po vyvlastnení majetkov v roku 1948 usúdili, že bezpečnejší pre nich bude život v Rakúsku, všetko nechali tak a ušli. Pravdepodobne od tých čias v kryptách všetko ležalo neporušené, no aj neudržiavané, až do rabovania v roku 1992. Ešte šťastie, že pri ňom nezmizlo aj srdce Jána Pálfiho uložené v striebornej kazete. Tá sa nachádzala v špeciálnej nádobe vo vitríne steny v podzemí. Dnes Vám ho, rovnako ako viacero zachovaných cenností, na požiadanie ukáže iba miestny pán farár.

Pôvodne sa v kryptách nachádzalo aj srdce Jánovho otca Pavla, ktorý za zásluhy v boji proti Turkom bol poctený tým, že mohol byť pochovaný v Dóme sv. Martina v Bratislave. Pre svoj blízky citový vzťah k Malackám však rozhodol, že po smrti mu vyberú aspoň srdce a uložia ho do rodinnej hrobky k ostatným predkom. Je veľká škoda, že toto legendárne srdce sa počas 1. svetovej vojny stratilo. Pripisovala sa mu zázračná moc. Vždy pred začiatkom vojnových konfliktov krvácalo. Podľa odborníkov tento úkaz je aj vedecky vysvetliteľný, lebo pri balzamovaní môže byť na niektorých miestach vrstvička tenšia a krv zvnútra si v istých okamihoch nájde cestičku von. Pozoruhodné však bolo, že sa to dialo vždy pred príchodom ťažkých čias – akoby srdce plakalo...
Je však aj druhá pozoruhodnosť, ktorá sa viaže ku kryptám a kláštoru nad nimi. Počas 2. svetovej vojny sa v malacká strojárenská fabrika vyrábala súčiastky do zbraní pre nemeckú armádu. Raz keď sa spojenci chystali tento závod bombardovaním zničiť, omylom zhodili bombu gigantických rozmerov na kláštor. Tá práve počas omše preletela strechou poza oltár až do podzemných priestorov krýpt – tesne vedľa miestnosti, v ktorej sa pred bombardovaním skrývali malacké ženy a deti. A stalo sa, čo nik nečakal – bomba nevybuchla!
Bolo to len náhoda, obrovské šťastie, alebo ďalší zázrak?